Život Prešova
online
online
INESS: Nie živnostníci sú zdanení málo, ale zamestnanci príliš vysoko
17.05.2021 Bratislava
Bratislava
17. mája (TASR) – Na Slovensku nepredstavuje problém nízke zdanenie
živnostníkov, ale vysoko zdanení zamestnanci. Upozornil na to analytik
INESS Martin Vlachynský v reakcii na avizovanú daňovo-odvodovú reformu z
dielne vicepremiéra a ministra financií Igora Matoviča (OĽANO). Podľa
analytika verejné financie nepotrebujú nové dane, tie potrebujú len
politici s ambíciami míňať viac.
Matovič pri nedávnom avizovaní svojej daňovo-odvodovej reformy naznačil, že zaťaženie živnostníkov by malo vzrásť, aby bolo v porovnaní so zamestnancami fér. Vlachynský však upozorňuje na neuchopiteľnosť významu slova "fér". Podotkol, že živnostník a zamestnanec nie je to isté. Keďže podnikateľ hľadá príležitosti na trhu, rozhoduje o nasmerovaní kapitálu, znáša finančné aj reputačné riziko a buduje nehmotné bohatstvo v podobe značky, živnostník má bližšie k obchodnej spoločnosti ako k zamestnancovi. "Odmena živnostníka má tak dve ekonomické zložky – podnikateľskú odmenu (zisk) a odmenu za prácu," podotkol analytik. Práve to je podľa neho dôvodom, že príjem zo mzdy a výnos zo živnostenského podnikania nie sú ekonomicky identické.
Častým argumentom "výhodnosti" byť živnostníkom je aj možnosť paušálnych výdavkov. Tie sú však podľa Vlachynského len uznaním toho, že zákonom a reguláciami ťažko uchopiteľné náklady existujú – nedá sa odpísať opotrebenie mentálneho kapitálu účtovníka alebo obývačka, v ktorej pracuje.
Pri živnostníkoch sa tiež mnohokrát zabúda na otázku dane z pridanej hodnoty (DPH). Hranica na povinnú platbu DPH sa nemenila už asi 15 rokov, pričom podľa databázy Finstat sa týka vyše 50.000 živnostníkov. "V prípade, že majú málo vstupov, ktoré by si vedeli odrátať a zároveň predávajú služby koncovým zákazníkom, nábeh DPH výrazne predražuje ich produkciu," vysvetlil Vlachynský.
Ako zhrnul analytik, nemá zmysel porovnávať dva také odlišné svety, ako je ten zamestnanecký a živnostnícky. "V ekonómii však platí, že čo viac zdaním, toho bude menej," pripomenul analytik s tým, že otázkou teda je, či chce Slovensko viac živnostníkov alebo, naopak, viac zamestnancov.
Na margo rozpočtu analytik uviedol, že v roku 2012 vyzbierala verejná správa na daniach a odvodoch 20 miliárd eur, v roku 2019 už 32 miliárd eur. Pandemický pokles na 31 miliárd eur v roku 2020 a navrhovaný príjem na rok 2021 vo výške 33 miliárd eur podľa neho neznamenajú žiadnu príjmovú katastrofu. Na rozdiel od strany výdavkov, v ktorej tú katastrofu vidí. Kým v roku 2012 tvorili verejné výdavky 37 % slovenskej ekonomiky, v roku 2020 tento podiel vyskočil na 50 %. "Vytváranie konfliktu medzi zamestnancami a živnostníkmi je len zásterkou hľadania nových zdrojov na stále grandióznejšie sľuby vlády," uzavrel Vlachynský.
Matovič pri nedávnom avizovaní svojej daňovo-odvodovej reformy naznačil, že zaťaženie živnostníkov by malo vzrásť, aby bolo v porovnaní so zamestnancami fér. Vlachynský však upozorňuje na neuchopiteľnosť významu slova "fér". Podotkol, že živnostník a zamestnanec nie je to isté. Keďže podnikateľ hľadá príležitosti na trhu, rozhoduje o nasmerovaní kapitálu, znáša finančné aj reputačné riziko a buduje nehmotné bohatstvo v podobe značky, živnostník má bližšie k obchodnej spoločnosti ako k zamestnancovi. "Odmena živnostníka má tak dve ekonomické zložky – podnikateľskú odmenu (zisk) a odmenu za prácu," podotkol analytik. Práve to je podľa neho dôvodom, že príjem zo mzdy a výnos zo živnostenského podnikania nie sú ekonomicky identické.
Častým argumentom "výhodnosti" byť živnostníkom je aj možnosť paušálnych výdavkov. Tie sú však podľa Vlachynského len uznaním toho, že zákonom a reguláciami ťažko uchopiteľné náklady existujú – nedá sa odpísať opotrebenie mentálneho kapitálu účtovníka alebo obývačka, v ktorej pracuje.
Pri živnostníkoch sa tiež mnohokrát zabúda na otázku dane z pridanej hodnoty (DPH). Hranica na povinnú platbu DPH sa nemenila už asi 15 rokov, pričom podľa databázy Finstat sa týka vyše 50.000 živnostníkov. "V prípade, že majú málo vstupov, ktoré by si vedeli odrátať a zároveň predávajú služby koncovým zákazníkom, nábeh DPH výrazne predražuje ich produkciu," vysvetlil Vlachynský.
Ako zhrnul analytik, nemá zmysel porovnávať dva také odlišné svety, ako je ten zamestnanecký a živnostnícky. "V ekonómii však platí, že čo viac zdaním, toho bude menej," pripomenul analytik s tým, že otázkou teda je, či chce Slovensko viac živnostníkov alebo, naopak, viac zamestnancov.
Na margo rozpočtu analytik uviedol, že v roku 2012 vyzbierala verejná správa na daniach a odvodoch 20 miliárd eur, v roku 2019 už 32 miliárd eur. Pandemický pokles na 31 miliárd eur v roku 2020 a navrhovaný príjem na rok 2021 vo výške 33 miliárd eur podľa neho neznamenajú žiadnu príjmovú katastrofu. Na rozdiel od strany výdavkov, v ktorej tú katastrofu vidí. Kým v roku 2012 tvorili verejné výdavky 37 % slovenskej ekonomiky, v roku 2020 tento podiel vyskočil na 50 %. "Vytváranie konfliktu medzi zamestnancami a živnostníkmi je len zásterkou hľadania nových zdrojov na stále grandióznejšie sľuby vlády," uzavrel Vlachynský.
www.ZIVOTPO.sk
